Fáza Mesiaca je tvar osvetlenej časti Mesiaca viditeľnej zo Zeme. Mení sa periodicky zmenou polohy Mesiaca pri pohybe okolo Zeme relatívne vzhľadom na Zem a Slnko.

Keď je Mesiac medzi Zemou a Slnkom (t. j. v konjunkcii), strana Mesiaca privrátená k Zemi nie je osvetlená a príslušná fáza Mesiaca sa nazýva nov. (Predtým sa ako nov označoval časový okamih, v ktorom bol úzky kosák pribúdajúceho mesačného disku prvý raz znovu pozorovateľný na západnej súmrakovej oblohe. Z toho sa odvodilo pomenovanie nový mesiac.) V nove sa ekliptikálna dĺžka Mesiaca rovná ekliptikálnej dĺžke Slnka. Vychádza a zapadá na oblohe približne v tom čase ako Slnko. Po 2 až 3 d po nove stáva sa viditeľným kosáčik Mesiaca. Viditeľnosť Mesiaca vo večerných hodinách sa postupne zväčšuje. Východ aj západ Mesiaca sa odďaľuje denne asi o 50 min.

Približne týždeň po nove nastáva prvá štvrť (dorastajúci polmesiac). Pri pozorovaní zo severnej pologule Zeme je pravá polovica Mesiaca svetlá, ľavá tmavá (tvorí písmeno D – dorastá), na južnej pologuli Zeme je to opačne. Mesiac v prvej štvrti je večer pri západe Slnka približne na juhu a zapadá okolo polnoci.

Asi o týždeň neskôr je spln (úplnok). Rozdiel ekliptikálnej dĺžky Mesiaca vzhľadom na Slnko je 180° (t. j. Mesiac je v opozícii). Celá strana Mesiaca obrátená k Zemi je osvetlená a Mesiac sa dá pozorovať celú noc. Vychádza pri západe Slnka približne na východe, kulminuje o polnoci na juhu a zapadá na západe pri východe Slnka. Po splne osvetlená časť Mesiaca postupne ubúda. Jeho východ sa oneskoruje asi o 50 minút za deň.

Pri poslednej štvrti (zmenšujúci sa polmesiac) je na severnej pologuli ľavá strana Mesiaca ešte osvetlená, pravá už tmavá (tvorí písmeno C – cúva). Mesiac vychádza asi o polnoci na východe a pri východe Slnka je na juhu. Dva až tri dni pred ďalším novom možno pozorovať úzky mesačný kosáčik iba krátko pred východom Slnka, pri svitaní. Striedanie všetkých štyroch fáz Mesiaca časovo zodpovedá synodickému mesiacu.

Každý, kto už bol pri mori určite súhlasí s tvrdením, že je to veľmi fascinujúci živel. Keď si uvedomíme aké je obrovské, a že tvorí väčšinu povrchu na našej planéte, vyvoláva to tak trochu rešpekt. Lietame k oblakom a skúmame vesmír, ale čo všetko skrývajú naše moria a oceány ešte zďaleka netušíme. Preto sa dnes pozrieme na zaujímavé fakty o mori, ktoré stojí za to vedieť. 

1. Oceány a moria na Zemi

Naše oceány pokrývajú viac ako 70 percent zemského povrchu. Keďže veľkú časť zemského povrchu zaberá oceán, je zrejmé, aké dôležité sú tieto morské prostredia pre planétu a koľko toho ešte treba preskúmať.

2. Život v moriach

Väčšina života na Zemi je vo vode. Keďže veľká časť zemského povrchu je pod vodou, nie je žiadnym prekvapením, že morské druhy prevyšujú druhy na súši. Je to však neuveriteľných 94 percent druhov žijúcich na Zemi, ktoré existujú v oceánoch.

Zdroj: Pexels

3. Preskúmali sme menej ako 5% oceánov a morí

Bolo preskúmaných menej ako päť percent oceánov našej planéty. Podľa Ocean Service človek preskúmal menej ako päť percent oceánov Zeme. Ako sa výskumníci snažia objaviť viac, neustále lepšie spoznávame naše oceány.

4. Pohorie pod morom

Najdlhšie pohorie sveta je pod vodou. Najdlhší reťazec hôr na Zemi, Mid-Ocean Ridge, je takmer celý pod oceánom a tiahne sa na vzdialenosť 65 000 kilometrov. Hovorí sa, že toto pohorie je menej preskúmané ako povrch Venuše alebo Marsu.

5. Vzácnosti pod vodou

Pod morom je viac historických artefaktov ako vo všetkých svetových múzeách. Len pri Florida Keys leží okolo 1 000 vrakov lodí, z ktorých niektoré sa nachádzajú v Národnej morskej rezervácii Florida Keys. V posledných rokoch boli vytvorené ďalšie podvodné múzeá, vrátane ponorenej bronzovej sochy v Stredozemnom mori, Christ of the Abyss.

Zdroj: Pexels

6. Morské živočíchy 

Stále poznáme len zlomok morských druhov v našich oceánoch. Podľa Svetového registra morských druhov je v súčasnosti 240 470 akceptovaných druhov, ale predpokladá sa, že je to len malá časť existujúcich druhov, pričom každý deň sa objavuje nový morský život.

7. Kyslík z oceánu 

Viac ako 70 percent kyslíka našej planéty produkuje oceán. Predpokladá sa, že 70 až 80 percent kyslíka, ktorý dýchame, produkujú morské rastliny, z ktorých takmer všetky sú morské riasy.

8. Rieky pod morom

Je možné nájsť rieky a jazerá pod oceánom. Keď sa slaná voda a sírovodík spoja, stane sa hustejšia ako zvyšok vody okolo nej, čo jej umožní vytvoriť jazero alebo rieku, ktorá tečie pod morom.

9. USA 

Približne 50 percent územia USA leží pod oceánom. Nielenže veľká časť planéty existuje pod oceánom, ale aj Spojené štáty americké – v skutočnosti asi 50 percent.

10. Najväčší oceán sveta

Tichý oceán je najväčší svetový oceán a obsahuje približne 25 000 ostrovov. S 25 000 ostrovmi, ktoré sa v ňom nachádzajú, má Tichý oceán viac ostrovov ako kdekoľvek inde na planéte.